Je vegánska strava absolútne nevhodná pre deti a tehotné ženy?

vegánstvo deti a tehotné ženy

Nedávny rozhovor na Denníku N rozvíril diskusiu o vhodnosti vegánskej stravy pre deti a tehotné ženy. Na tému sme sa pozreli trochu z blízka.

Kľudné vody slovenského letného internetu rozvíril rozhovor zverejnený v Denníku N s výživovou poradkyňou Juditou Páleníkovou. Do jeho titulky sa dostal výrok o tom, že vegánstvo nie je vhodné pre deti a tehotné ženy. Keďže téma žije ďalej, dozrel čas na naše oficiálne stanovisko v reakcii na rozhovor a neskorší blog spovedanej nutričnej poradkyne.

V rozhovore sa pani Páleníková vyjadrovala k rôznym módnym trendom v stravovaní a zbytku rozhovoru skutočne nemáme veľmi čo vytknúť. Jadro problému spočívalo v časti, kde pani Páleníková odpovedala na otázku ohľadom vegánskeho stravovania: „Aký je váš názor na vegetariánstvo a vegánstvo? Dokážeme mäso či iné produkty, ktoré takí ľudia vyradia zo svojho jedálnička, nahradiť inou stravou?“. V odpovedi zaznela aj najproblematickejšia časť: „Tento typ stravovania vrátane menej prísnej formy vegetariánstva považujem za absolútne nevhodný pre deti a tehotné ženy.“

Po zverejnení pochopiteľne prišlo na rad menovanie prominentných zdravotníckych inštitúcií, ktorých stanoviská sú v jasnom rozpore s tvrdeniami pani Páleníkovej a zhodujú sa v tom, že vyvážená vegánska strava je vhodná pre ľudí vo všetkých fázach života, vrátane detstva a tehotenstva. Medzi tieto inštitúcie sa radí napríklad Academy of Nutrition and Dietetics (AND), The Mayo Clinic (TMC), British Nutrition Foundation (BNF), či Dietetitians of Canada (DOC). S ich závermi sa samozrejme dá polemizovať a kritizovať ich na základe vedeckých dát. Problém však nastáva v bode, kedy je kritika postavená na niečom úplne odlišnom. A to je aj prípad reakcie pani Páleníkovej na znesenú kritiku, ktorú zhrnula vo svojom blogu. Pozrime sa teda na jej tvrdenia bližšie a rozoberme si jednotlivé body.

Dôvod prvý – väčšina inštitúcií konštatujúcich vhodnosť vegánstva pre deti a tehotné nepochádza z Európy, resp. z nášho regiónu.

Po tomto konštatovaní autorka dodáva niekoľko stanovísk inštitúcií z Európy, kde za dôležitý pridáva fakt, že sú nám priestorovo bližšie, pričom zdôrazňuje odlišnosť trhov a dostupných suplementov. Na záver argumentu pridáva korešpondenciu medzi vedcom z Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a predstaviteľom Českej vegetariánskej spoločnosti. Problémov je tu však hneď niekoľko.

  1. Platnosť vedeckých poznatkov sa neodvíja od toho, ako veľmi je nám geograficky vzdialená inštitúcia, ktorá ich vydala (pitie bielidla je rovnako škodlivé ak som od danej inštitúcie vzdialený 10 alebo 10 000 km a bez ohľadu na to, či sa u nás predáva). Rovnako blízkosťou týchto inštitúcií ani nenarastá sila ich argumentov (bielidlo sa nestáva viac či menej škodlivým, keď som od inštitúcie bližšie alebo ďalej). V tomto prípade je to s geografickou vzdialenosťou skôr naopak, keďže ratingy univerzít jasne hovoria v prospech kompetencie univerzít v zámorí, od čoho sa odvíja aj intenzita a kvalita ich vedecko-výskumnej činnosti a pochopiteľne aj aktuálnosť a spoľahlivosť ich vedeckých zistení. Stanoviská miestnych inštitúcií tak nijako nenarúšajú tvrdenia o vhodnosti vegánstva. Môžeme sa samozrejme ísť spýtať na stanovisko aj Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, keďže je nám priestorovo bližšia, ale z vedeckého hľadiska na to naozaj neexistuje relevantný dôvod. Ak chceme stanoviská týchto inštitúcii napadnúť, potrebujeme priniesť dáta, ktoré vyvrátia dáta na ktorých svoje stanoviská postavili. Geografická vzdialenosť tu naozaj nehrá žiadnu rolu. Faktom ostáva, že trh so suplementami a potravinami je odlišný, to však stále nevplýva na to, či je vyvážená vegánska strava pre človeka vhodná alebo nie.

  2. Inštitúcie menované pani Páleníkovou spravidla hodnotia rastlinnú stravu bez suplementov, čo je celkom zjavné z kompletných stanovísk týchto inštitúcii. Tu do hry vstupuje magické slovíčko „vyvážená“. Stanoviská schvaľúcich inštitúcií totiž všetky hovoria o vyváženej vegánskej strave, čo znamená zahŕňajúcej suplementy živín, ktoré sú vo vegánskej strave problematické (železo, vápnik), či nezískateľné (B12). Stojíme tak pred dvoma sadami výrokov o dvoch druhoch stravovania. A máme tu 4 inštitúcie schvaľujúce vhodnosť vyváženého stravovania, a inštitúcie konštatujúce nevhodnosť nevyváženého stravovania (teda bez suplementov). Opäť tu nemožno robiť žiadne všeobecne platné závery, a na objasnenie si pomôžeme výrokovou logikou. Tvrdenie že vyvážená vegánska strava (A) je vhodná vo všetkých fázach života (B), nemá priamu súvislosť s výrokom že nevyvážená vegánska strava (C) nie je vhodná pre ľudí v niektorých fázach života (D). Paralelou tu môže byť konštatovanie, že živočíšna strava postavená na rýchlom občerstvení (C) nie je vhodná pre ľudí (D) a snaha preniesť toto tvrdenie na vhodnosť vyváženej živočíšnej stravy (A), o ktorej vieme, že pre ľudí vhodná je (B). To jednoducho možné nie je a takéto aplikácie výrokov skrátka nie sú platné.

  3. Korešpondencia Českej vegetariánskej spoločnosti s vedcom z WHO je stará viac než dekádu, takže odkazovanie na odlišnosť trhov má dnes len veľmi malú relevanciu, keďže za poslednú dekádu prešiel tento segment trhu zásadnými zmenami. Čo je však hlavné, treba korešpondenciu čítať s porozumením. Interpretácia autorky v podobe „WHO varuje pred zovšeobecňovaním odporúčaní amerických a kanadských inštitúcií pri plánovaní stravy v rôznych iných regiónoch“ skutočne nemá oporu v realite. WHO nikde nevaruje pred zovšeobecňovaním odporúčaní AND a taktiež to nie je štandardom komunikácie vrcholových inštitúcií o ktoré sa tu jedná. V prvom rade ale treba odlišovať odporúčanie (bude lepšie, ak to spravíte takto), schvaľovanie (môžete to spraviť aj takto), odporúčanie k opatrnosti (ak to spravíte takto, má to riziká), odmietanie (nerobte to, je to nevhodné/nemožné). Sú to totiž štyri kvalitatívne odlišné stanoviská, ktoré skutočne nemožno zamieňať. Z korešpondencie vyplýva, že zovšeobecnenie odporúčaní o vegánskom stravovaní WHO nespravila, a urobila tak na základe v danom čase odlišnej dostupnosti suplementov a doplnkov na americkom trhu a na trhoch ostatných (teda odporúča k opatrnosti). Z výroku o schvaľovaní (AND) a z výroku o odporúčaní k opatrnosti (WHO), sa naozaj nedá logicky dopracovať k záveru o odmietaní, s ktorým prišla pani Páleníková.

Takže nie, stanoviská miestnych inštitúcií len na základe ich geografickej vzdialenosti nevyvracajú stanoviská schvaľujúcich inštitúcií. Stanoviská hodnotiace nevyváženú vegánsku stravu priamo nevplývajú na stanoviská o vyváženej vegánskej strave. A nie, WHO nevaruje pred zovšeobecňovaním týchto stanovísk.

  • Vplýva odlišnosť trhu so suplementami na vhodnosť vyváženej vegánskej stravy pre deti a tehotné? Nie, pretože potreby daného jedálnička zostávajú rovnaké, bez ohľadu na dostupnosť jeho jednotlivých zložiek v regióne.
  • Je na základe týchto zistení možné vegánsku stravu odporúčať deťom a tehotným? Nie, pretože zdravotné riziká prevažujú zdravotné benefity.
  • Žiada niekto, aby bola takáto strava odporúčaná deťom a tehotným? Nie, pretože to pre deti a tehotné ženy nemá žiaden významný zdravotný prínos.
  • Je na základe týchto zistení možno konštatovať, že vyvážená vegánska strava vhodná pre ľudí vo všetkých fázach života? Áno, pretože toto konštatovanie stojí na všeobecnej možnosti naplnenia potrieb pri stravovaní, nie na lokálnych špecifikách, či odporúčaniach.

Dôvod druhý – chýbajúce štruktúry na monitorovanie zdravotného stavu vegánskych detí

To je možné len súhlasiť a čo sa týka monitorovania zdravotného stravu a príjmu špecifických živín, je to na Slovensku naozaj nepostačujúce. Pozná to každý, kto už niekedy skúsil osloviť svojho lekára či lekárku so žiadosťou o zmeranie hladiny B12. Mení to však niečo na platnosti tvrdení o vhodnosti vegánskej stravy vo všetkých fázach života? Nie. Iba konštatuje, že v našich podmienkach tu bude o jednu prekážku naviac.

Dôvod tretí – deti a tehotné ženy sú veľmi špecifickou skupinou so špecifickými potrebami a rizikami

Tu možno opäť len súhlasiť. A určite sa s pani Páleníkovou zhodneme na tom, že si tohto faktu sú zaručene vedomé aj jedny z najprominentnejších zdravotníckych inštitúcií sveta, ktoré vydali stanoviská o vhodnosti vyváženej vegánskej stravy pre tieto skupiny.

Dôvod štvrtý – slamení panáci a generalizácie

Nie, na každého racionálneho vegána či vegánku naozaj nepripadá jeden ezoterik a konšpirátor (rovnako podpásové by boli generalizácie o výživových poradcoch na Slovensku). A nie, vegáni a vegánky sa nesnažia všetkých presvedčiť o tom, že vegánstvo je zdravšie alebo výhodnejšie. Bolo by to totiž tvrdenie bez opory v dátach (rovnako, ako je toto tvrdenie o vegánoch iba slameným panákom). Vegánska strava má svoje preukázané benefity (znížené riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetes druhého typu, niektorých druhov rakoviny, obezity a iných) avšak to z vegánstva stále nerobí stravovanie zdravšie, alebo odporúčateľné pre všetkých ľudí, a ani to nikto nežiada.

Záver

Hlavným motívom vegánskeho stravovania naďalej ostáva neničiť svojim stravovaním životné prostredie a neprikladať do ohňa klimatickej zmeny, a nezabiť popri tom desiatky miliárd vnímajúcich zvierat každý jeden rok. Stanoviská schvaľujúcich inštitúcií nikde nehovoria, že je vegánska strava odporúčateľná, ani že by bola zdravšia. Hovoria o tom, že vegánska strava je realizovateľná.

  • Má to svoje riziká? Samozrejme.
  • Sú tieto riziká vyššie ako pri vyváženej živočíšnej strave? Áno.
  • Znamená to, že vegánska strava je absolútne nevhodná pre ľudí vo všetkých fázach života, vrátane detstva a tehotenstva? Nie. Znamená to, že je náročnejšia a že pri nesprávnom prevedení prináša so sebou značné riziká. To však nie je základom pre tvrdenie o jej absolútnej nevhodnosti, ale dôvodom na pomenovanie konkrétnych rizík a možností, ako sa im vyhnúť.

Vhodnosť určitého stravovania sa tatkeiž nemení v závislosti od regiónu (aj keď existujú štúdie naznačujúce isté genetické predispozície, ktoré na stravovanie môžu vplývať), či osobných presvedčení. Menia sa iba okolnosti, ktoré môžu dosiahnutie vyváženosti ovplyvniť. Medzi ne určite patrí dostupnosť suplementov, stravovacích alternatív, či primeraného monitoringu a poradenstva, ktoré spoločne prispievajú k miere, v akej si ľudia dokážu vyskladať vhodné jedálničky pre seba a pre svoje potomstvo. Tieto výzvy však nie sú argumentom na tvrdenia o „absolútnej nevhodnosti“ určitej formy stravovania, obzvlášť pokiaľ sa človek v tejto oblasti nešpecializuje a kontext mu nie je dôverne známy. Tieto prekážky však postačujú na tvrdenia o tom, že v našom regióne prináša takéto stravovanie svoje výzvy a riziká, čo sú tvrdenia s ktorými nemožno nesúhlasiť.

Pokiaľ chceme k téme pristupovať vedecky, nie je možné svoje stanoviská stavať na osobných preferenciách, voľných interpretáciách, osobnej skúsenosti, alebo domnienkach. Stanoviská prominentných vedeckých inštitúcií sú tu preto, aby išli príkladom pre verejnosť a ľudí z praxe, ktorí jednoducho nemajú kapacity venovať sa všetkým témam súčasne a sledovať podrobne výsledky výskumov vo všetkých oblastiach svojho odboru, či medicíny ako takej. Praktici a praktičky majú vždy možnosť polemizovať s takýmito stanoviskami, avšak pokiaľ sa chceme niekam dopracovať, musí to byť polemika postavená na dátach a za využitia vedeckej metódy. Za takúto polemiku budeme všetci vďační, pretože iba tá naozaj posúva poznanie vpred a pomôže nám prekonávať výzvy, ktoré so sebou prinesú najbližšie dekády.

Na záver teda ostávame pri stanoviskách odrážajúcich súčasný stav poznania, ktoré jasne hovoria, že vyvážená vegánska strava je vhodná vo všetkých fázach života, vrátane detstva a tehotenstva. Pre tých, ktorých naozaj zaujíma problematika tehotenstva a výživy detí s vegánskou stravou, odporúčame pre začiatok túto brožúru vydanú britskou The Vegan Society a preloženou Českou Vegánskou Spoločnosťou.

PS: Osobné útoky a výhražné správy, ktoré pani Páleníková spomína vo svojom blogu, sú samozrejme v diskusii absolútne neprijateľné a v slušnej spoločnosti nemajú žiadne miesto.