Zdaňte mäso, aby sme znížili emisie a zachránili životy, nalieha štúdia.

Prirážky vo výške 40% na hovädzie mäso a 20% na mlieko by vyvážili negatívne klimatické vplyvy a odradili ľudí od nadmernej konzumácie nezdravého jedla.

Z orginálu v The Guardian preložil Martin Gatial. Foto: The Guardian + Mike Kemp/Getty Images

Prvá globálna analýza tohto problému hovorí, že klimatické dane na mäso a mlieko by viedli k obrovskému a zásadnému obmedzeniu uhlíkových emisií, rovnako ako k záchrane pol milióna životov ročne prostredníctvom zdravšieho stravovania.

Tím z Oxfordskej Univerzity vyrátal, že prirážky vo výške 40% na hovädzie a 20% na mlieko by zodpovedali za škody, ktoré ich produkcia spôsobuje ľudom prostredníctvom klimatických zmien. Tieto dane by podľa výskumného tímu následne motivovali ľudí k zníženiu konzumácie týchto jedál, čo by malo za následok súčasnú redukciu emisií a chorôb.

Produkcia potravín spôsobuje štvrtinu celkových emisií skleníkových plynov, ktoré ženú globálne otepľovanie, prevažne z chovu hovädzieho dobytka a iných hospodárskych zvierat. Tieto emisie narastajú spolu s tým, ako ľudia po celom svete bohatnú a jedia viac mäsa.

Marco Springmann, z programu Oxford Martin o budúcnosti jedla, ktorý viedol túto štúdiu, vraví: “Je jasné, že ak niečo neurobíme s emisiami z nášho potravinového systému, nemáme žiadnu šancu obmedzenia klimatickej zmeny pod úroveň 2° celzia.

“Ale keby ste mali zaplatiť za svoj steak o 40% viac, možno by ste sa rozhodli dať si ho len raz za týždeň namiesto dvakrát.”

tax2

Tento výskum, publikovaný v časopise Nature Climate Change, stanovil výšku dane pre každý typ jedla tak, aby zodpovedala klimatickým škodám spôsobovaným ich produkciou. Hovädzie má ťažký dopad kvôli odlesňovaniu a emisiám metánu spojeným s hovädzím dobytkom a obilninami, ktorými je kŕmený, a preto v celosvetovom priemere potrebovalo 40%-nú daň.

Vedci potom spracovali predpoklad, o koľko by sa znížila producia daného typu potraviny po zdanení. Skúmali rozličné daňové režimy a zistili, že optimálna úprava, čo sa týka rovnako emisií ako aj zdravia, by bola skombinovať zdanenie spolu s dotáciami na zdravé potraviny, akými sú ovocie a zelenina, a s platbami ľuďom na kompenzovanie zvyšovania cien. Toto by zaistilo, že by chudobnejší ľudia neskončili s horšími jedálničkami v dôsledku zdanenia.

Tento plán optimálneho zdanenia by znížil emisie o 1 miliardu ton ročne – čo zodpovedá emisiám celého svetového leteckého priemyslu. Tento obrovský potenciál na zníženie emisií Springmanna prekvapil, rovnako ako veľké dopady mliečnych výrobkov.

Zmeny toho, ako sa jedlo vyrába a konzumuje boli v boji proti klimatickým zmenám vo veľkej miere ignorované práve kvôli citlivosti verenosti na ich stravovacie rozhodnutia, obáv zo zvýšenia hladu v chudobnejších častiach sveta, a nedostatku priamych opatrení na vysporiadanie sa s týmto problémom.

„Ak ľudia uvidia, že sa zvýšila cena akejkoľvek potraviny, rozhnevajú sa, a preto im musíte vysvetliť, prečo to robíte,“ vraví Springmann, dodávajúc, že úspešná daňová politika by mohla využiť všetky peniaze, ktoré získala, na zabezpečenie toho, že si ľudia budú môcť dovoliť zdravšie alternatívy. Tvrdí, že daň v Dánsku na nezdravé nasýtené tuky, kde si vláda jednoducho nechala celý výnos, bola zrušená po roku. Ale v Mexiku, cukrová daň na nealkoholické nápoje bola úspešná potom ako získané zdroje boli použité na bezplatnú pitnú vodu na školách.

Väčšina jedál s výrazným vplyvom na klímu sa súčasne ukazuje byť nezdravá pri konzumácii vo veľkých množstvách, ako napríklad hovädzie mäso a mliečne výrobky. Z tohto dôvodu, ak by klimatické dane znížili konzumáciu, menej ľudí by zomieralo na choroby s ňou spojené, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, porážky a rakoviny. V Spojených štátoch ľudia napríklad konzumujú trojnásobok odporúčaného množstva mäsa. Vedci prišli k záveru, že klimatické dane by zabránili viac ako pol miliónu predčasných úmrtí ročne, prevažne v Európe, Spojených štátoch, Austrálii a Číne.

Každopádne, zníženie dopytu po mäse a mliečnych výrobkoch by nebolo ľahké, vraví Rob Bailey, vedúci výskumu britskej inštitúcie Chatham House: „Výzva je to politická. Ako demonštruje nová štúdia, veľa krajín má silné dôvody pre zmenu stravovacích návykov na zlepšenie verejného zdravia a klimatických zmien, zmena však neprichádza. Vlády sú neochotné ‘zasahovať’ do voľby životného štýlu ľudí v strachu z odporu verejnosti a obviňovania z ‘pestúnskeho štátu’, rovnako ako reakcie zo strany mocenských záujmov v potravinovom priemysle a poľnohospodárskej lobby.“

Podľa Bailey-ho je v súčasnosti malý tlak na prebudenie vlád k činnosti, z časti preto, že verejné chápanie spojenia medzi stravovaním a klimatickou zmenou je nízke. Keď sú však ľudia informovaní, prídu im dane na mäso oveľa stráviteľnejšie ako sa predpokladalo, dodáva.

Výzvy na obmedzenie konzumácie mäsa zo strany OSN a významných postáv, medzi ktoré patria experti na klimatické zmenyekonóm Lord Stern, boli doposiaľ ojedinelé a kontroverzné.

Nový výskum zistil, že dane potrebné na kompenzáciu klimatickej zmeny by boli 15% na teľacie, 8,5% na kuracie, 7% na bravčové a 5% na vajcia. Rastlinný olej si vyžaduje veľkú daň až vo výške 25%, ale toto bolo spôsobené nízkou základnou cenou produktu, čo spôsobuje, že relatívne skromná prirážka sa zdá vysoká.

Tieto dane sú globálne priemery, ale vyskytli sa významné odchýlky, napríklad v latinskej Amerike, kde chov hovädzieho dobytka produkuje viac emisií ako v iných oblastiach. Optimálny daňový plán mal tiež regionálne odchýlky, vrátane obmedzenia klimatických daní na hovädzie v nízkopríjmových krajinách , čo zaručuje, že ľudia budú stále schopní dovoliť si slušné diéty.

Springmann tvrdí, že je kritické nájsť cestu na obmedzenie dopadu produkcie potravín na životné prostredie: „Buď budeme mať klimatické zmeny a viac srdcových ochorení, cukrovky a obezity, alebo niečo spravíme s potravinovým systémom.“

Zapojte sa aj vy do boja za primerané zdaňovanie živočíšnych výrobkov a podpíšte našu Petíciu za zvýhodnenú DPH na rastlinné potraviny!

Komentáre

komentáre