Vylúčenie mäsa zo stravy by mohlo znížiť „vodnú stopu“ o polovicu, tvrdia vedci

Vodná stopa

Tritisíc litrov vody – to je množstvo potrebné na výrobu jedla, ktoré denne skonzumuje jeden Brit. Taký je výsledok novej štúdie „vodnej stopy“ stravovania v západnej Európe, uskutočnenej pod vedením Európskej komisie a publikovanej vo vedeckom časopise Nature Sustainability.

Z originálu Meat-free diets could cut our ‘water footprint’ in half, say scientists od  publikovaného v The Conversation 10. septembra 2018, preložila pre OZ VEGÁNSKE HODY Petra Fortiaková . Korektúry: NEO KOREKT.

Termín „uhlíková stopa“, ktorý zahŕňa všetky emisie oxidu uhličitého z priemyselnej výroby, sa stal v posledných rokoch bežnou frázou. Podobne „vodná stopa“ jedla môže byť vypočítaná na základe informácií o množstve vody potrebnej na poľnohospodársku výrobu a spracovanie na konečný produkt.

Autori tejto novej štúdie pod vedením vedca Davyho Vanhama z Európskej komisie po prvýkrát zhromaždili existujúce dáta o vodnej stope rozličných jedál a nápojov. Potom tieto dáta spojili s údajmi o počte obyvateľov v jednotlivých krajoch Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka a s informáciami o lokálnych stravovacích zvykoch. Tak vypočítali, koľko vody je potrebnej na nasýtenie ľudí v každej krajine a ako by sa spotreba vody mohla znížiť. Ak zvážime rekordné vlny horúčav a súch počas leta 2018 v Európe, tak nahliadnutie vedcov do spotreby vody prišlo, zdá sa, v správny čas.

Spotreba vody v UK

Obr. – Vodná stopa Veľkej Británie podľa spotreby jedla (v litroch na osobu za deň). Vanham a kol.

Spomedzi troch sledovaných krajín dosahuje Veľká Británia najnižšiu priemernú hodnotu vodnej stopy, 2 757 litrov na osobu za deň. V Nemecku je priemerná hodnota vodnej stopy 2 929 litrov na osobu za deň a vo Francúzsku je to 3 861 (pre porovnanie: ľudia v Amerike spotrebujú viac ako 9 000 litrov za deň). Jedným z markantných dôvodov rozdielu medzi týmito krajinami je, že Francúzi pijú viac vína v porovnaní s Nemcami a Britmi, ktorí preferujú pivo, zanechávajúce menšiu vodnú stopu.

Ďalším významným zistením tejto štúdie je, že v skúmaných krajinách existujú veľké rozdiely medzi ich jednotlivými regiónmi. Spoločným znakom je, že vidiecke oblasti majú vyššiu vodnú stopu než mestá, predovšetkým kvôli rozdielom v stravovaní. Napríklad ľudia v Londýne konzumujú menej červeného mäsa ako ľudia v iných regiónoch. To je dôvod, prečo najvyššia vodná stopa Veľkej Británie (stále nižšia v porovnaní s najnižšou vodnou stopou vo Francúzsku) je zistená na juhozápade, v severnom Yorkshire a v Lincolnshire.

V Nemecku a Francúzsku sa tento trend odzrkadľuje ako zreteľný rozdiel medzi severom a juhom. Napríklad vinárske oblasti na juhozápade Francúzska spotrebujú takmer 5 000 litrov vody na osobu za deň. Podľa štúdie je ďalšou príčinou rozdielov v každej sledovanej krajine zloženie regionálnych populácií. V Londýne množstvo spotrebovaného vína úzko súvisí s úrovňou vzdelania obyvateľov. Inými slovami, vodná stopa sa zvyšuje v závislosti od vzdelania.

Ale čo toto všetko znamená? Nuž, 3 000 litrov za deň znamená viac ako milión litrov za rok alebo, inak povedané, dostatok vody na viac ako tri napustenia vašej miestnej plavárne. Čo je dôležitejšie, vyššia vodná stopa je spojená s nezdravým stravovaním, z veľkej časti kvôli mäsu, vyžadujúcemu oveľa viac vody než zelenina alebo ovocie. Vo všetkých troch krajinách ľudia „jedia príliš veľa cukru, olejov a tukov, (červeného) mäsa, mlieka a syrov,“ píšu Vanham a kolegovia a dodávajú, že vo Francúzsku a Nemecku „ľudia nejedia dostatok ovocia a zeleniny“.

Obr. – Zníženie vodnej stopy z jedla, ak by každý človek zmenil svoje stravovanie na zdravé stravovanie stále obsahujúce mäso (najtmavšia modrá = 90 % alebo viac zníženia). Vanham a kol.

Menšia konzumácia mäsa dosiahnutá prostredníctvom osvojenia si „zdravej mäsovej“ diéty by mohla znížiť vodnú stopu o 35 %, hovoria autori. Ešte výraznejšie zníženie, o 55 %, by mohlo nastať v prípade, ak by bolo mäso nahradené rybami. Vegetariánske stravovanie predstavuje rovnaký rozdiel. Tieto zmeny ušetria nielen vodu, ale budú mať aj pridaný benefit v zlepšujúcom sa stravovaní v krajinách, kde viac ako tretina ľudí žije s nadváhou a približne štvrtina je obéznych.

Presvedčiť ľudí, aby pristúpili na takúto zmenu vo svojich stravovacích návykoch, nebude jednoduché. Štúdia predkladá niekoľko návrhov vrátane represívnych opatrení na „nezdravé“ jedlá, rovnako ako aj na daň z cukru.

Takéto prístupy sú však kontroverzné, keďže existujú značné dôkazy, že sú škodlivé pre rodiny s nízkymi príjmami. Lepším prístupom by bolo zmeniť štruktúru supermarketov a „postrkovať“ kupujúcich ľudí smerom k zdravším nákupom.

Na záver autori dodávajú, že vzdelávanie populácie v oblasti stravovania bude kľúčové. Ale, ako ich vlastná analýza poukazuje, získať viac vzdelania je spojené s vyššou konzumáciou vína, ktorá zvyšuje vodnú stopu.

Komentáre

komentáre

Z odberu noviniek sa môžte kedykoľvek odhlásiť.
Zavrieť