Vegánska strava potrebuje 5 krát menej pôdy ako mäsitá strava

Pastviny pre chov dobytka zaberajú takmer polovicu využiteľného zemského povrchu a tretina ornej pôdy slúži na pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá. Rastlinná strava by pri tom dokázala nakŕmiť rovnaké množstvo ľudí na jednej pätine pôdy.

V predošlom článku sme sa zaoberali dramatickým úbytkom lesov a pralesov spôsobených rozmachom živočíšnej výroby. V dnešnom článku sa pozrieme bližšie na to, koľko toto odvetvie v skutočnosti už zabralo miesta.

Staršia správa OSN z roku 2006 hovorí, že živočíšna výroba zaberá 26% z celkovej suchozemskej plochy Zeme. Neskorší odhad v spoločnej štúdii vedcov z OSN a Medzinárodného inštitútu pre výskum dobytka, hovoria o skutočne obrovskom podiele – 45% z celej suchozemskej plochy Zeme, okrem Antarktídy. To je 1,5 krát viac ako všetky lesy a 17 krát viac ako všetky mestské oblasti na svete. Tým ale štatistika nekončí – svoj mamutí podiel má živočíšna výroba aj na zábere ornej pôdy, kde pestovanie krmiva pre ňu, zaberá až 33% podiel. Živočíšna výroba je zároveň jedným z hlavných vinníkov degradácie pôdy. V súčasnosti je tak vo svete 20% lúk a pastvín zdegradovaných a v suchých oblastiach je to až 73%, hlavne kvôli nadmernému spásaniu, udupaniu pôdy dobytkom a erózii pôdy.

Zdroj: https://emsnews.wordpress.com

Neefektívne hospodárstvo

Napriek vysokým nárokom na pôdu, sa živočíšne výrobky podieľajú na výžive ľudstva pomerne malým podielom. Tvoria iba 17% celkového prísunu kalórii a 33% prísunu bielkovín. Táto nízka efektivita má jednoduché vysvetlenie. Hospodárske zvieratá je potrebné kŕmiť počas celého ich života. Avšak iba zlomok spotrebovanej energetickej hodnoty a bielkovín sa prenesie do výsledného živočíšneho výrobku. Zvieratá ich značnú časť spotrebujú na svoje každodenné fungovanie – pohyb, dýchanie či trávenie. Čím náročnejšie je odchovať zviera až po porážku, o to viac plochy je potrebnej na jeho pasenie alebo pestovanie jeho krmiva.

Vo svetle nízkej efektivity živočíšnej výroby, už údaj o zabratí takmer polovice zemského povrchu a tretiny ornej pôdy, pôsobí jasnejšie. Toto obrovské množstvo zeme je využité kvôli vysokej neefektívnosti chovu hospodárskych zvierat, či už sa na to pozeráme z pohľadu premeny krmiva, bielkovín alebo energie na živočíšne výrobky.

Efektivita živočíšnej výroby sa rôzni podľa druhu zvierat, avšak najmenej efektívna je jahňacina a hovädzie. V prípade jahňaciny je potrebné na vyprodukovanie 1 kilogramu až 51 kg krmiva a v prípade hovädzieho je to 43 kg krmiva. V prípade vajec je to 11 kg a pri bravčovom mäse takmer 6 kg.

Týmto ale neefektívnosť ešte nekončí a obdobné výsledky ukazuje aj porovnanie premeny energie – kalórii z krmiva na kalórie v konečných živočíšnych výrobkoch. V prípade jahňaciny sú to iba 2% a v prípade hovädzieho len 3% kalórii prenesených do ich mäsa. To znamená, že na získanie 2 kalórii energie z jahňaciny, resp. 3 z hovädziny, je potrebné spotrebovať až 100 kalórii krmiva. V prípade broilerového chovu hydiny je to 11 ku 100 a v prípade bravčového mäsa 14 ku 100.

A na záver populárna téma, ktorou sú bielkoviny. Pri nich je totiž efektivita prenosu pri chove hospodárskych zvierat podobne nízka. V prípade jahňaciny je to len 5%, v prípade hovädzieho 6%, pri bravčovom 14% a pri broileroch 23%. Zo 100 gramov kravou skonzumovanej bielkoviny sa tak do výsledného hovädzieho mäsa prenesie len 6 gramov bielkoviny.

Vegánom a vegánkam stačí 5 krát menej

Nie je potom žiadny, prekvapením, že mäsitá strava vychádza výrazne horšie v porovnaniach spotreby pôdy s inými formami stravovania. Zatiaľ čo zabezpečenie mäsitej stravy pre jedného človeka vyžaduje približne 3500 m2, strava pre jedného vegetariána zaberie len 1400 m2 a pre jedného vegána dokonca len 700 m2.

Živočíšna výroba tak kvôli svojej nízkej efektivite zaberá významnú časť našej planéty. Treba však myslieť aj na to, že toto odvetvie nemá veľa priestoru na ďalšie rozrastanie. Zbytok planéty totiž okrem miest a hôr, nevhodných na pestovanie potravín, tvorí aj všetko čo nám doposiaľ zostalo z biodiverzity – pestrosti rastlinnej a zvieracej ríše. Pokiaľ ju chceme zachovať aj pre budúce generácie a priblížiť sa ku efektívnemu a udržateľnému poľnohospodárstvu, ktoré dokáže nasýtiť celú planétu, je čas rozhodnúť sa vyradiť zo svojho jedálnička živočíšne produkty. Je čas, rozhodnúť sa začať jesť pre lepší svet.

Pre viac informácií o dôsledkoch živočíšnej výroby, o vegánstve a o kampani #JemPreLepsiSvet, sledujte našu stránku www.veganskehody.sk

logo-banner3

Použité zdroje:
ftp://ftp.fao.org/docrep/fao/010/a0701e/a0701e.pdf
https://cgspace.cgiar.org/handle/10568/166
http://link.springer.com/chapter/10.1007%2F978-1-4020-4906-4_1
http://ajcn.nutrition.org/content/78/3/660S.full
http://books.google.sk/books/about/Modern_Livestock_Poultry_Production.html?id=7Z9o_vGPP4cC&redir_esc=y

Komentáre

komentáre

One Comment on “Vegánska strava potrebuje 5 krát menej pôdy ako mäsitá strava

  1. Pingback: S mäsom na tanieri klimatické zmeny nezastavíme - Čierna labuť

Pridaj komentár