Kroky mnohých – nie skoky niektorých – skoncujú so živočíšnou výrobou

Reduktariánstvo

Ak by ste mali možnosť znížiť spotrebu živočíšnych výrobkov mnohých ľudí, alebo spraviť z jediného človeka vegána, čo by ste si vybrali? Aj o tom je reduktariánstvo a zamyslenie prezidenta Reduktariánskej nadácie.

Z pôvodného článku Steps among many–not leaps among a few–will end factory farming od Brian Kateman, prezidenta Reduktariánskej nadácie, preložila Kristína Zrnčíková. Foto: Yummy, yummy. (AP Photo/Larry Crowe)

Povedzme, že sa staráte o odstránenie zvieracieho utrpenia a veríte, že jedna z najdôležitejších vecí ako tomuto utrpeniu predísť je prestať chovať zvieratá. Teraz si však predstavte, že máte na výber medzi stlačením dvoch tlačidiel. Žlté tlačidlo premení jedného typického mäso konzumujúceho tínejdžera na celoživotného vegána/ku – čo je spôsob života, ktorým sa zo stravy odstraňujú všetky živočíšne výrobky. Modré tlačidlo premení 10 typických mäso konzumujúcich tínejdžerov na celoživotných reduktariánov – ľudí, ktorí znižujú svoju spotrebu živočíšnych produktov. Aj keď sa ani jeden tínejdžer úplne nevzdá konzumácie živočíšnych produktov, spolu by sa kroky týchto reduktariánov viac pričinili k celkovému zníženiu spotreby živočíšnych produktov než vegánstvo jedného človeka. Ako niekto, komu záleží na zmierňovaní utrpenia zvierat, ktoré tlačidlo stlačíte?

Pre mňa je to jednoduchá voľba. Menej ma zaujíma množstvo osobnej spotreby jednotlivca ako celkový úbytok zvieracieho utrpenia, a teda by som stlačil modré tlačidlo. Nie všetci zástancovia zvierat si však myslia, že všetko na čom záleží sú výsledky. Tí, ktorí veria, že morálka znamená byť tak cnostný ako je to len možné by považovali za väčší morálny pokrok premenu na vegánstvo a nie v premene na reduktariánov. Povedali by, že ak spôsobovať zvieratám utrpenie je nemorálne, potom je rovnako nemorálne im spôsobovať také isté utrpenie, len menej často. Napriek tomu reduktariáni zjavne veria v to, že hodnotné je aj spôsobovať utrpenie menej často. Ak sme úplne proti speciesismu (druhovej nadradenosti), tak na tomto tvrdení vieme nájsť niečo aspoň trochu morálne podozrivé.

Ale aj takáto námietka osobnej integrity voči reduktariánstvu má svoje hranice. Predstavte si, že žlté tlačidlo konvertuje jednu osobu na vegánstvo, zatiaľ čo modré tlačidlo premení 100 osôb na reduktariánov, čo by sa rovnalo zníženiu spotreby živočíšnych výrobkov zodpovedajúcej 50tim celoživotným vegánom/kam.

Znamená zachovanie osobnej integrity stále voľbu žltého tlačidla? Ak áno, tak v tom prípade by sme mohli zväčšovať tento rozdiel až pokiaľ by žlté tlačidlo premenilo jednu osobu na vegána/ku a modré tlačidlo premenilo tri štvrtiny celej ľudskej populácie ku konzumácii prevažne rastlinnej stravy, ktorá by zahŕňala živočíšne výrobky len raz ročne.

V tomto bode by už dúfajme stlačenie žltého tlačidla vyzeralo absurdne. Jeho stlačenie by pravdepodobne nemalo žiaden rozpoznateľný dopad na živočíšnu výrobu, zatiaľ čo stlačenie modrého tlačidla by ju celkom zdecimovalo. Myslieť si, že premena jediného človeka na vegána/ku je lepšia a prospešnejšia než drastické zníženie celosvetovej konzumácie živočíšnych produktov bez prítomnosti samotného vegánstva dáva dôraz na to, ako je redukcia živočíšneho produktu rozdelená v populácii a v podstate nekladie žiaden dôraz na celkové množstvo spotreby. Predpokladáme, že ktokoľvek by sa stotožnil s takýmto postojom by zjavne nemal dostatok nadhľadu.

Samozrejme, že tieto tlačidlá neexistujú a táto extrémna verzia hypotetickej situácie sa nikdy nestane niečim, medzi čím by sme sa museli rozhodovať v reálnom živote. Ale zmyslom tohto myšlienkového experimentu bolo poukázať na to, že znižovanie živočíšnej výroby je morálne a eticky podstatné aj keď ho dosiahneme bez toho, aby sme sa stali úplnými vegánmi/kami. Pre tých, ktorí už prijímajú túto základnú myšlienku, je dôležitá otázka, ako docielime väčšie zníženie konzumácie živočíšnych výrobkov?

Stále to môže vyzerať tak, že jedinou odpoveďou je propagovanie vegánstva. Ako by sme si mohli myslieť, že znižovaním, ale nie celkovým odstránením spotreby živočíšnych výrobkov by sme docielili viac ako úplným upustením od spotreby týchto výrobkov? Po čisto individuálnej stránke je úplné na mieste tvrdiť, že každý z nás má väčší vplyv skrz svoju vlastnú voľbu stravovania, ak sa úplne vzdá živočíšnych produktov. Čo ale stále táto myšlienková línia neberie do úvahy je to, že je tu mnoho ľudí, ktorí by boli ochotní zredukovať množstvo ich spotreby živočíšnych výrobkov, ale nikdy by ich nechceli prestať jesť úplne. Ak by sme na nich vyskúšali známe “vegánstvo alebo nič,” veľa z nich by cúvlo pred takouto zdanlivo radikálnou zmenou a radšej by si vybrali to “nič.”

Táto dilema ohľadom vytvorenia dostatočného vplyvu na veľkochovy prostredníctvom znižovania je mi veľmi blízka, keďže môj otec zje 275 libier (okolo 125 kíl) mäsa ročne (presne toľko zje aj priemerný Američan). Docieliť, aby svoju spotrebu znížil, aj o tak málo ako 10%, by kvantitatívne viac pomohlo zvieratám než keby sa flexitarián, ktorý zje 5 libier mäsa (cca 2,26 kg) ročne, stal vegetariánom. Aby sme znížili konzumáciu živočíšnych produktov čo najviac, musíme začať medzi všetkých potencionálnych reduktariánov rozširovať, že sa znižovanie bez úplného eliminovania stále počíta. Malé kroky mnohých majú väčší vplyv než tie veľké medzi pár ľuďmi a my máme silu inšpirovať ostatných, aby robili viac týchto menších krokov, ak budeme prezentovať to, že majú zmysel. Toto neznamená, že myšlienka vegánstva nebude v niektorých z nás rezonovať, ale skôr, že potrebujeme priestor pre oba prístupy.

Samozrejme, nie každý s týmto súhlasí. Obhajcovia striktne vegánskeho aktivizmu môžu tvrdiť, že myšlienka reduktariánstva je mätúca a protichodná. Striktne-etická myšlienka vegánstva znie nejak takto: Byť dôsledným vegánom/kou je morálnym imperatívom a konzumácia hocijakého množstva živočíšnych produktov je neobhájiteľná. Reduktariánstvo tvrdí, že je pochopiteľné, ak nezvládnete tieto požiadavky naplniť– odhliadnuc od toho, znižovanie vašej spotreby živočíšnych produktov je morálne správne. Toto ponúka viac pozitívneho povzbudenia k vyhýbaniu sa živočíšnym výrobkom, ktoré môže fungovať pre niektorých ľudí viac ako prísna vegánska prohibícia. Napriek tomu tu ale vyvstáva otázka pre reduktariánov: Ako môžeme nazývať veľkochovy zlom a hneď nato tvrdiť, že znižovanie, ale nie eliminovanie našej živočíšnej spotreby je morálne prijateľnou odpoveďou na toto zlo?

Jednoduchou odpoveďou by bolo, “Pretože to je odkaz, ktorý väčšinou funguje tam, kde vegánsky odkaz zlyháva.“ Komplikovanejšou odpoveďou by bolo, že racionalita, logika a altruistické ideály nie sú to jediné, čo ovplyvňuje ľudské správanie. Život je dostatočne ťažký taký aký je – pre niektorých ľudí je myšlienka neustáleho ideologicky dokonalého spotrebiteľa príliš vyčerpávajúca na to, aby sa o jej realizáciu aspoň pokúsili. Keď nám vegáni/ky povedia, aby sme prestali podporovať veľkochovy, formulácia ich myšlienky často vyznie takto: “Musíte okamžite prestať s týmto morálne otrasným správaním, ktoré robíte každý deň.” Niekedy to funguje – vlastne predpokladám že, zopár vegánov/ok používa túto metódu pretože to inšpirovalo ich vlastný prechod na vegánstvo – ale veľa ľudí to bude skôr chápať ako obvinenie, že oni a skoro každý na kom im záleží sú vlastne morálne príšery.
Bohužiaľ, tento postup robí jednoduchším ignorovať než im čeliť. Ja som našiel viac povzbudzujúci spôsob formulácie takejto myšlienky, “Je tu niečo pozitívne, čo môžete spraviť: Môžete znížiť množstvo vašej spotreby mäsa,” čo môže fungovať oveľa lepšie. Pomôže to vytvoriť obzvlášť pozitívne asociácie s vegánskym jedlom a vyhnúť sa niektorým z viac triezvejúcich aspektov negatívneho podania takejto myšlienky.

Samozrejme, ak by sa každý na svete stal dnes vegánom/kou, veľkochovy by sa zrušili. A aby bolo jasné, to je to, čo aj chcem. Ale takáto možnosť zatiaľ vyzerá dosť vzdialene. Čo vidíme v tejto dobe sú niektorí veľmi morálne odovzdaní ľudia, ktorí sa stávajú vegánmi/kami a potom takmer všetci ostatní, ktorí vegánov/ky ignorujú alebo ich provokujú a pokračujú v rovnakom stravovaní, v akom boli vychovávaní. Vegánstvo je optimum a ja vyzývam každého, aby konzumoval toľko rastlinnej stravy, koľko len vie. Tiež ale podporujem nevegánske reduktárianstvo pretože sa vyhýba mnohým prekážkam, ktoré udržiavajú neochvejné celoživotné vegánstvo a pritom nás posúva stále bližšie ku vegánskemu svetu.

Predstavte si, keby sa tí z nás, ktorí neboli naklonení myšlienke úplne sa odovzdať vegánstvu, začali vyhýbať živočíšnym produktom vždy, keď by to pre nich nebolo nepraktické, trápne alebo hocijako inak nepríjemné. Veľa z nich by uvidelo, že sa to tu len hemží rastlinnými alternatívami, ktoré sú ľahko dostupné. Toto by vytvorilo spätnú väzbu, v ktorej by vegetariánske a vegánske jedlá boli ešte viac dostupné a ich konzumácia by bola taká normálna a výhodná ako konzumácia mäsa je teraz. Veľa obáv, pre ktoré je momentálne náročnejšie stať sa vegánom/kou by začali postupne miznúť. Dopyt po živočíšnej výrobe by sa podstatne znížil – a spolu s ním aj samotné utrpenie zvierat.

Ak sa Vám článok páčil, zvážte prosim podporu našich aktivít.

Komentáre

komentáre