Odkrývanie mýtov z nového dokumentárneho filmu What The Health, ktorý chce aby ste sa stali vegánmi.

Nedávno obletel svetové kiná nový dokumentárny film What The Health, ktorý ste mali možnosť vidieť aj na niekoľkých premietaniach na Slovensku, ktoré sme organizovali. Tento film je však nasýtený množstvo nevedeckých informácií, nesprávnych interpretácií, ako aj vyslovených nezmyslov. Aj vďaka tomu sa naň zniesla spŕška kritiky, ktorá na tieto nedostatky poukazovala. Rozhodli sme sa preto priniesť vám preklad jedného z kritických článkov, ktoré ukazujú, v čom všetkom autori filmu pochybyli. Je totiž veľmi dôležité propagovať vegánstvo na základe jeho skutočných prínosov a nie na základe neodbornej práce s vedeckými dátami. Tá totiž, spolu s nenaplniteľnými prísľubmi zázračnej liečby, dokáže vegánske hnutie veľmi ľahko zdiskredtiovať a jeho napredovanie spomaliť. Je preto potrebné, aby sme na tieto chyby sami poukazovali a dištancovali sa od šírenia nevedeckých a nepravdivých informácií.

Pôvodný článok Debunking What the Health, the buzzy new documentary that wants you to be vegan od Julia Belluz, publikovaný 26.7.2017 vo VOX, preložila Linda Polakovičová a korektúry zabezpečila Lucia Lauková. 

Nový film na Netflixe nesprávne posudzuje poznatky o strave a chorobách.

Netflix vytvoril nový senzačný dokument, vďaka ktorému mnoho ľudí začalo zvažovať prechod na vegánstvo.

Podobne ako mnohé dokumentárne filmy o jedle a knižky o stravovaní doteraz, aj film What the Health deklaruje, že existuje iba jeden zdravý spôsob stravovania. Ten spočíva v absolútnom vysadení zvieracích produktov.

Podľa spolurežiséra a hviezdy filmu, Kipa Andersena, mäso, ryby, hydina a mliečne výrobky zapríčiňujú priberanie, rakovinu, cukrovku 2. typu a otravu toxínmi.

Spomínajúc na mladosť strávenú ovoniavaním hotdogov a lančmítov sa Kip pýta: „Je to také isté, akoby som celé detstvo strávil fajčením?“

Nie, Kip, v skutočnosti to tak nie je.

Kip Andersen v dokumente What the Healt propagujúcom vegánstvo.

Andersen a jeho spolurežisér Keegan Kuhn chceli poukázať na a vysvetliť súvislosť medzi stravovaním a chorobami, za účelom pomôcť Američanom jesť zdravšie. Nie je pochýb, že sme sa ocitli uprostred epidémie obezity, cukrovky a srdcových chorôb, ktoré z časti plynú z našej stravy a množstva, v ktorom ju konzumujeme.

Andersenov film však zlyháva na viacerých úrovniach a nezodpovedne vyvoláva veľký strach z potravín. Nesprávne posudzuje a preháňa fakty o tom, ako isté jedlá spôsobujú choroby. Robí tak prostredníctvom povrchného pohľadu na vedu a jednostrannej selekcie štúdií, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Vyhľadal si aj mnoho odborníkov na zdravie, no namiesto lepšie vyváženého zoznamu expertov zvolil iba vegánov a podporovateľov práv zvierat. Taktiež používa bulvárne žurnalistický postupy v snahe prezentovať „veľké odhalenia“ pravdy o stravovaní vo veľkom zatajované organizáciami ako Americká diabetologická asociácia.

Väčšina z nás by určite mala jesť viac ovocia a zeleniny a menej mäsa či mliečnych výrobkov. Rastlinná strava je zdravá pre mnoho ľudí. Ale práve posolstvá, ako „pitie mlieka spôsobuje rakovinu“ alebo „jedenie vajec je rovnako zlé ako fajčenie“ ukazujú, že tento film naše zdravotné problémy nenapraví. Film pletie vedecké poznatky a zastiera fakty o výžive, ktoré by nám mohli naozaj pomôcť žiť zdravšie.

Dokument What the Health selektuje a nesprávne interpretuje štúdie, aby podporil vegánstvo

What the Health patrí medzi dokumenty o jedle (a knihy o stravovaní), ktoré selektívne analyzujú výskumy zamerané na výživu, za účelom démonizácie či vychvaľovania konkrétneho typu stravovania. V tomto prípade si Andersen vyberá štúdie o výžive, ktorých zistenia často zveličuje a interpretuje bez kontextu, aby podporil vegánstvo. Pozrime sa na niektoré príklady:

1) Konzumácia spracovaného mäsa je rovnako škodlivá ako fajčenie.

Andersen hrubo prekrúca posúdenie súvislostí medzi spracovaným mäsom a rakovinou, ktoré vykonala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2015. Tvrdí, že podľa organizácie slanina spôsobuje rakovinu rovnako ako cigarety a azbest, a že jej každodenná konzumácia zvyšuje nebezpečenstvo výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka o 18 percent.

Konzumácia spracovaného mäsa – vrátane hotdogov, slaniny a lančmítov – naozaj, podľa posúdenia, ktoré WHO vykonala na základe dostupných výsledkov, zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka, avšak dôsledky nie sú ani zďaleka také vážne, ako tvrdí Andersen.

Celoživotné riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka u človeka je asi 5 percent. Každodenná konzumácia spracovaného mäsa očividne navyšuje celkové riziko rakoviny o 1 percento, t.j. na 6 percent (čo predstavuje 18 percent pôvodného 5 percentného rizika). To znamená, že občasný kúsok slaniny či chleba so salámou vaše celoživotné riziko vzniku rakoviny nezvýšia. Ich každodenná konzumácia by však mohla riziko vzniku tohto konkrétneho druhu rakoviny zvýšiť o jediné percento.

Navyše, WHO nikdy nepovedali, že konzumácia mäsa je rovnako smrteľná ako fajčenie. Presnejšie povedané, určili, že dôkazy, ktoré prepájajú spracované mäso a rakovinu hrubého čreva a konečníka sú podobne závažné ako dôkazy, ktoré prepájajú tabak a rakovinu. Znamená to, že tieto údaje sú presvedčivé. Určite to ale neznamená, že konzumácia spracovaného mäsa je rovnako škodlivá ako fajčenie. Podľa posúdenia organizácie sú spojitosti medzi spracovaným mäsom a istými druhmi rakoviny dobre osvedčené.

Takže filmárova otázka „Ak je spracované mäso rovnako škodlivé ako cigarety, je vôbec legálne, aby ho konzumovali deti?“ zjavne potvrdzuje, že neporozumel výskumu WHO. (Aby sme boli úprimní, väčšina médií toto varovanie nepochopila správne.)

2) Konzumácia jedného vajca denne sa rovná piatim vyfajčeným cigaretám.

Toto absurdné tvrdenie porovnáva konzumáciu vajec s jedným z najnebezpečnejších zlozvykov, ktoré ľudstvo pozná. Odráža sa od zastaraného chápania role cholesterolu pre naše zdravie. Dvaja z troch dlhodobých fajčiarov pre svoj zlozvyk umrú. To isté sa o ľuďoch, ktorí konzumujú vajcia, povedať nedá. Aj keď bol cholesterol v médiách desaťročia démonizovaný, vedecká komunita už odvtedy zozbierala dostatok dôkazov, aby potvrdila, že konzumácia tejto živiny nie je bezprostredne spojená s jej vyššou hladinou v krvi a zvýšeným rizikom srdcových chorôb. Práve preto národná nutričná rada nedávno deklasifikovala v Amerike cholesterol ako „živinu, ktorá vzbudzuje obavy“.

3) Pitie mlieka spôsobuje rakovinu.

Pravdepodobne sa vám podarí nájsť jednotlivé štúdie, ktoré tvrdia, že existuje spojitosť medzi mliekom a rakovinou, ale systematické zhodnotenie najlepších dostupných výskumov zameraných na mliečne výrobky a úmrtnosť či rakovinu neukazuje žiadny stály súvis. Systematické zhodnotenie výskytu rakoviny prsníka a príjmu mliečnych výrobkov, ktoré vykonali v šanghajskom mestskom úrade pre zdravie (Shanghai Municipal Bureau of Health) ukázalo, že u žien, ktoré konzumujú viac mliečnych výrobkov je menšie riziko vzniku rakoviny. Andersen zabúda taktiež spomenúť vysoko kvalitné dôkazy spájajúce konzumáciu mliečnych výrobkov, ako sú jogurty, so zníženým rizikom priberania, obezity a srdcovocievnych chorôb.

4) Porcia spracovaného mäsa denne zvyšuje riziko cukrovky o 51 percent.

V tomto prípade ide o ďalšie prehnane zveličené tvrdenie. Počas systematického zhodnotenia spojitosti medzi cukrovkou a spracovaným mäsom zistili autori, že denná konzumácia spracovaného mäsa zvyšuje riziko o 19 percent. Išlo však iba o relatívny nárast. Ak je celoživotné riziko vzniku cukrovky u priemerného amerického muža 32 percent a u ženy 38 percent, konzumácia spracovaného mäsa by toto riziko zvýšila o 6 a 7 percent, v tomto poradí. Aj v tomto prípade by však bola nutná jeho každodenná konzumácia, aby sa riziko zvýšilo v takejto miere. Cukrovka sa preto nevyvinie po jednom prosciutto sendviči, rovnako ako tomu bolo so slaninou. Tak ako všetky výskumy nutričnej vedy, tento druh výskumu nám môže prezradiť iba spojitosti a nie následky (o tom viac nižšie).

5) Ryby sú jedovaté.

Ak si myslíte, že pre vaše zdravie je zlé iba mäso, ste na omyle. What the Health varuje, aby ste sa rovnako vyhýbali aj rybám. Podľa filmu sú totiž plné ortuti, antibiotík a iných chemikálií. Samozrejme, vystavenie sa ortuti je pre niektorých ľudí a pri niektorých rybích druhoch jednoznačným rizikom, ale nie všetky ryby sú v tomto zmysle rovnaké. Nutriční vedci hovoria, že konzumácia rýb prináša veľa zdravotných benefitov, ako je prísun dôležitých živín, napr. omega-3 tuky. Rozhodnutie vysadiť ryby zo stravy pre strach z ortuti by sa, podľa nich, nemalo brať na ľahkú váhu.

6) 5 až 10 percent prípadov rakoviny je zapríčinených genetikou, zvyšok je zapríčinený jedlom.

Andersen vo filme opakovane preháňa o úlohe, ktorú má jedlo pri vzniku chorôb. Čo jeme je iba jedným z faktorov ovplyvňujúcich naše zdravie. Niektoré z najlepších výskumov o tom, čo prispieva k tvorbe rakoviny, tvrdia, že približne 30 percent nových prípadov rakoviny by sa dalo obmedziť, ak by ľudia zlepšili svoju životosprávu. Nejde tu však iba o stravovanie. Aby človek obmedzil riziko vzniku rakoviny nesmel by fajčiť, musel by obmedziť pitie alkoholu, udržiavať si zdravú váhu a cvičiť.

Podobne odhaduje aj Americké stredisko pre kontrolu chorôb, že ak by sme sa viac hýbali, prestali fajčiť, pili menej alkoholu, vyhýbali sa nebezpečným slnečným lúčom a taktiež zlepšili naše stravovanie, zabránili by sme 20 až 40 percentám smrtí z piatich najčastejších príčin (srdcové choroby, rakovina, chronické choroby dolných dýchacích ciest, mozgová mŕtvica a neúmyselné zranenia).

Stravovanie je pre zdravie dôležité, ale nie všetky zdravotné neduhy sa dajú vylepšiť lepšími stravovacími návykmi. Harriet Hallová, ktorá na svojom vedecko-medicínskom blogu poskytla dobrý skeptický pohľad na What the Health, očividne súhlasí: „Film sa snaží svojich divákov presvedčiť, že jedlo je jedinou medicínou, ktorú potrebujeme na vyliečenie obezity, cukrovky, srdcových chorôb, rakoviny a mnoho iných chronických chorôb. Mňa však nepresvedčil.“

Väčšina dokumentárnych filmov o jedle je pochybná, pretože nutričná veda nie je plne vyvinutá

Ďalší problém dokumentu je, že neberie do úvahy fakt, že nutričná veda nie je ani zďaleka vyvinutá, ako by sme si želali. Je neskutočne zložité študovať dopad jednotlivých jedál na zdravie (o to dôležitejšie je preto opierať sa o najlepšie dostupné výskumy, ktoré treba referovať v kontexte).

Veľká časť dostupných výskumov o výžive podáva informácie o spojitostiach medzi jednotlivými jedlami a chorobami, ale nie o tom, že konzumácia konkrétneho jedla spôsobuje konkrétnu chorobu. Tu je zopár dôvodov, prečo:

1) Štúdie pracujúce s náhodným výberom nie sú praktické pre väčšinu veľkých otázok o výžive.

V medicíne je randomizovaná kontrolovaná štúdia považovaná za zlatý štandard získavania dôkazov. Výskumníci si zvolia testovacie subjekty a náhodne ich rozdelia do dvoch skupín. Jedna skupina dostane liečivo a druhá placebo.

Keďže boli subjekty rozdelené náhodne, jediný rozdiel medzi týmito dvoma skupinami je v liečbe. Ak sa ukážu rozdielne výsledky, je správne zhodnotiť, že ich zapríčinila liečba. (Takto James Lind zistil, že citrusové ovocie účinkuje proti skorbutu.)

Problém je, že tieto druhy dôkladných testov nie sú pre najdôležitejšie nutričné otázky praktické. Je príliš zložité náhodne prideliť skupinám ľudí rozličné diéty a zaručiť, že ich budú dodržiavať dostatočne dlho, aby sa získali dôkazy o tom, či konkrétne jedlá spôsobujú konkrétne choroby.

„V reálnom svete,“ povedal britský lekár a epidemiológ Ben Goldacre, „by som zobral 1000 detí narodených v Oxfordskej nemocnici, náhodne ich rozdelil do dvoch skupín a polovici prikázal po zvyšok života jesť iba čerstvé ovocie a zeleninu a druhej polovici nič okrem slaniny a vyprážaného kuraťa. Potom by som zaznamenal, u koho sa vyskytlo najviac prípadov rakoviny, srdcových chorôb, kto umrel skôr, kto mal najhoršie vrásky, kto bol najmúdrejší, a tak ďalej.“

Ďalej Goldacre dodáva, „Musel by som ich však zavrieť do cely, pretože neexistuje spôsob ako prinútiť 500 ľudí, aby celý život jedli iba ovocie a zeleninu.“

Našťastie vedci nemôžu ľudí uväzniť a donútiť ich jesť konkrétnu stravu. Znamená to však, že reálne klinické testy o stravovaní sú často chaotické a nejednoznačné.

Naopak, je možné vykonať dôkladné randomizované kontrolované testy iba na veľmi krátkodobé otázky. Napríklad, počas niektorých „kŕmnych štúdií“ držia ľudí v laboratóriu na dobu pár dní alebo týždňov a kontrolujú všetko, čo jedia.

Tieto štúdie však nie sú schopné merať efekty špecifických stravovacích návykov po celé desaťročia – sú schopné nám povedať iba o krátkodobých zmenách, ktoré nastali v cholesterole. Výskumníci musia potom z toho odvodiť, aké dlhodobé následky by mohli nastať. Do istej miery je v to stále kvalifikovaný odhad.

2) Odborníci na výživu sa musia spoliehať na pozorovacie štúdie, ktoré sú plné nejasností.

Namiesto randomizovaných testov sa odborníci na výživu musia spoliehať na pozorovacie štúdie. Tieto štúdie trvajú roky a majú za účelom sledovať obrovský počet ľudí, ktorí sa už určitým spôsobom stravujú a pravidelne ich kontrolovať, aby zistili, u koho sa, napríklad, vyvinie rakovina či srdcové choroby.

Takéto štúdie môžu byť veľmi užitočné. Vďaka nim sa vedci dozvedeli o rizikách fajčenia a výhodách cvičenia. Sú však nepresnejšie a chaotickejšie, pretože nie sú kontrolované ako experimenty.

Napríklad: chceli by ste desaťročia porovnávať ľudí, ktorí jedia červené mäso a tých, ktorí jedia ryby. Háčik je v tom, že tieto skupiny by sa mohli líšiť aj v iných veciach. (Ľudia neboli totiž rozdelení náhodne.) Je možné, že tí, ktorí konzumujú ryby majú v priemere vyšší príjem, lepšie vzdelanie, alebo si dávajú väčší pozor na svoje zdravie. To by mohlo ovplyvniť zdravotné výsledky. Možno tí, ktorí jedia červené mäso majú väčšiu tendenciu jesť mastné jedlá a fajčiť.

Výskumníci sa môžu pokúsiť niektoré z týchto „skresľujúcich faktorov“ ovplyvniť, ale nedokážu zachytiť všetky. Ostáva nám teda výskum nízkej kvality, zameraný na veľa otázok z oblasti výživy. Preto môžu byť výsledky štúdií, prepájajúcich konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov s určitými chorobami zavádzajúce.

Dokument je plný nekvalitného žurnalizmu, ktorý sa snaží všetkých nachytať

Odhliadnuc od zneužívania vedy sa Andersen opakovane zapája do zlej novinárčiny a snaží sa všetkých nachytať pri akomsi nekalom čine, v snahe naznačiť, že skupiny pacientov sa snažia zakryť pravdu o strave, ktorú on sám odhalil.

Viac krát vo filme spomína skupiny, ako Susan G. Komen alebo Americká kardiologická asociácia, o ktorých správne poznamenáva, že berú úplatky od potravinárskeho priemyslu. Opakovane sa pýta recepčných dlhé a detailné otázky o nutričnej vede. Ak títo recepční a recepčné v pomykove nevedia odpovedať na jeho otázky, Andersen začne frustrovane odfukovať, akoby chcel naznačiť, že sa chystá akási konšpirácia.

V ďalšom prípade má Andersen rozhovor s vedúcim pracovníkom Americkej diabetologickej asociácie, ktorý sa nechce pustiť do detailov o strave, pretože podľa neho výskum nepodporuje detailné tvrdenia. Aj toto vidí Andersen ako konšpiráciu.

Môžeme bezpochyby povedať, že potravinárske spoločnosti narušili nutričnú vedu a zdravotné výskumy a pokúsili sa ovplyvniť zdravotnícke usmernenia a rady, ktoré ľudia dostávajú. Podporné skupiny ako ADA a AKA skutočne majú hlboké väzby s priemyslom, ako bolo spomenuté vyššie. Ale Andersenove pseudo-podpichovanie je hlúpe a nepoukazuje na žiadny z týchto faktov. Neposkytuje ani žiadne dôkazy, že by skupiny chorôb boli zapojené do utajovania benefitov vegánstva.

Na čom sa všetci zhodneme, pokiaľ ide o správne stravovanie

V otázke, aké stravovanie je najlepšie, sa nutričná komunita všeobecne dištancuje od predpisovania špecifických stravovacích plánov či očierňovania jedál. Namiesto toho dospeli k názoru, že isté „stravovacie návyky“ sa zdajú byť zdravšie ako iné.

Napríklad, nedávne vyhlásenie o konsenze výrazne pestrej skupiny nutričných vedcov (ktorí sa stretli aby prediskutovali svoje názory ohľadom jedla a zdravia) uvádza tieto závery:

Zdravé stravovanie spočíva vo vyššej konzumácii zeleniny, ovocia, celozrnných produktov, nízkotučných alebo odtučnených mliečnych výrobkov, morských plodov, strukovín a orechov, menej alkoholu, menej červeného či spracovaného mäsa, málo cukrom sladených jedál, nápojov a rafinovaných zŕn.

Je to ďalší silný dôkaz poukazujúci na to, že nie je nutné vylúčiť isté druhy jedál alebo sa riadiť jedným typom stravovania na zaistenie zdravých stravovacích návykov. Namiesto toho môžu jedinci tento cieľ dosiahnuť kombinovaním jedál rôznymi možnými spôsobmi. Tie by mali byť prispôsobené tak, aby vyhovovali zdravotným potrebám, stravovacím preferenciám a kultúrnym tradíciám jedinca.

Drvivá väčšina Američanov neje ani zďaleka dostatok ovocia a zeleniny. Naopak, jedia až príliš všetkého ostatného. Naše potravinárske prostredie nás posúva od zdravých možností k prehnanej konzumácii spracovaného hnusu. Bolo by asi lepšie začať sa venovať týmto problémom, namiesto komplikovania ľudských životov radikálnymi diétami, ktoré ľudia nie sú schopní dodržať.

Niektorí by mohli argumentovať faktom, že naše návyky zapríčinili epidémiu obezity, cukrovky a srdcových chorôb. Vyriešenie týchto problémov si však žiada väčšie kroky než vysadenie syra a salámy zo stravy.

POZNÁMKA EDITORA: Dnes aj vďaka zhode mnohých prestížnych zdravotníckych inštitúcií vieme, že vyvážená vegánska stravova je vhodná pre ľudí vo všektých fázach života, vrátane detstva, dospievania, tehotenstva a staroby. Vyvážená vegánska strava so sebou nesie viacero zdravotných benefitov, ako znížené riziko cukrovky druhého typu, srdcovo-cievnych ochorení, obezity, či niektorých druhov rakoviny. Nie je však všeliekom a prináša so sebou aj svoje riziká. Súčasný stav vedeckého poznania nám hovorí hlavne to, že vyvážená vegánska strava je pre človeka vhodná, neznamená to však, že je automaticky zdravšia alebo že je vhodným alebo najvhodnejším liekom na mnohé súčasné zdravotné problémy. Jej hlavné benefity však spočívajú v odstraňovaní nepotebného utrpenia zvierat a zníženom nápore na životné prostredie. Preto je potrebné jej zdravotné benefity komunikovať rozvážne a bez zbytočného zveličovania jej prínosov. A to zahŕňa aj prácu s kritikou, ktorá zaznela v tomto článku.

Ak sa vám článok páčil, zvážte podporu našich aktivít. Ďakujeme!