Warning: Trying to access array offset on value of type bool in /data/5/8/5867d9a0-bd7d-4d69-a5f5-69a676dd326e/veganskehody.sk/web/wp-content/plugins/elementor-pro/modules/dynamic-tags/tags/post-featured-image.php on line 39
O dni Zeme a o tom, čo má spoločné s našim obedom - Vegánske hody

O dni Zeme a o tom, čo má spoločné s našim obedom

Medzinárodný deň Zeme dnes oslavuje svoje 45. výročie. Pri jeho príležitosti opäť budú stovky miliónov ľudí po celom svete upozorňovať na potrebu ochrany životného prostredia. Ale čo to má spoločné s našim obedom?

Deň Zeme, ktorý je mnohými považovaný za moment zrodu moderného environmentálneho hnutia, sa začal oslavovať pred 45 rokmi v USA. 22. apríla 1970 vznikol ako reakcia na ničivý únik ropy na kalifornskom pobreží Spojených štátov. Iniciatívy sa chopil vtedajší americký senátor Gaylord Nelson, ktorý sa snažil zúžitkovať vtedajší vplyv sociálnych hnutí. V roku 1970 totiž zažívali svoj vrchol hnutie hippies či hnutie proti vojne vo Vietname. Nelsonovi sa podarilo zmobiizovať široké masy a 22. apríla sa tak do ulíc vydalo viac ako 20 miliónov američanov a američaniek, aby upozornili na potrebu ochrany životného prostredia. Obrovské rozmery protestov inšpirovali k opakovaniu tejto udalosti aj v ďalších rokoch a oslavy dňa Zeme každým rokom rástli. V roku 1990 sa jeho oslavy posunuli ešte ďalej, kedy sa podarilo do koordinovaného celosvetového protestu zapojiť 200 miliónov ľudí zo 141 krajín, ktoré spoločne upozorňovali na potrebu recyklovania odpadu. O desať rokov neskôr už sa do protestov zapojili stovky miliónov ľudí zo 184 krajín. Posledné oslavy dňa Zeme sa niesli v znamení boja s popieračmi ľudských vplyvov na klimatické zmeny a zápolenia s lobbystami ropných koncernov.

Dodnes má deň Zeme svoj symbolický význam a vytvára priestor, kedy si každoročne pripomíname potrebu ochraňovať planétu, na ktorej žijeme. Na to, aby sme z jej bohatstva zachovali čo najviac, je potrebné, aby sme sa zamýšľali nad tým, ako žijeme a v neposlednom rade aj tým, čo jeme. Posledná dekáda totiž priniesla množstvo výskumov, ktoré sa zaoberali dopadmi nášho stravovania na životné prostredie. Tieto dopady sa ukázali byť natoľko závažné, že na ne začali upozorňovať aj tie najrešpektovanejšie inštitúcie, ako Organizácia spojených národov alebo Agentúra pre ochranu životného prostredia USA. Odborníci sa pomaly zhodujú v tom, že bez výrazných zmien v našom stravovaní, nás budú čakať čoskoro veľké problémy. O čo teda ide?

Problém na tanieri

Najväčším problémom, ktorý na svojom tanieri nachádzame v rozvinutých krajinách niekoľkokrát denne, sú živočíšne výrobky ako mäso, mlieko, vajcia alebo syry. Tie sa ukázali byť obrovským producentom skleníkových plynov, ktoré sú jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich zohrievanie planéty. Ich výroba dokonca vytvára až 14,5% všetkých skleníkových plynov, čo je viac ako všetky formy dopravy na svete. Svoj mamutí podiel má ich výroba aj na spotrebe a znečisťovaní vody. Živočíšna výroba tak spotrebuje až 1/5 všetkej ľudskej spotreby vody a popri tom je aj jedným z jej najväčších znečisťovateľov. Obzvlášť výkaly hospodárskych zvierat tvoria vo svojom objeme stoviek miliárd ton ročne obrovský nápor na životné prostredie a spôsobujú viac ako tretinu znečistení vôd fosforom či dusíkom, ale aj mikroorganizmami, antibiotikami či ťažkými kovmi. To ale nie je zďaleka všetko! Živočíšna výroba je hlavným faktorom odlesňovania vo svete a len v amazonskom pralese jej pripadlo viac ako 70% odlesnenej plochy. Pritom tieto dažďové pralesy skrývajú viac ako polovicu suchozemskej biodiverzity. Problém ale nekončí na súši – viac ako 87% všetkých rybárskych oblastí v súčasnosti funguje na hrane, alebo za hranou svojej udržateľnosti a pri súčasnom tempe nás o pár dekád bude čakať kolaps oceánskych ekosystémov.

Problém nízkej efektivity

Ako je ale možné, že donedávna bežné jedlo, má takéto obrovské dopady? Odpoveď je jednoduchá – živočíšna výroba je značne neefektívna. Pre vyprodukovanie mäsa či iného živočíšneho produktu, je potrebné určitý čas zviera kŕmiť, napájať a starať sa oň. Väčšina investovanej vody a pôdy ale zvieraťom len jednoducho prejde a získanú energiu spotrebuje na vlastné trávenie, pohyb či metabolizmus. Vďaka tejto neefektivite je tak napríklad na jeden kilogram hovädzieho mäsa spotrebovaných viac ako 15 000 litrov vody a 43 kilogramov krmiva. V konečnom dôsledku tak napríklad krava zo zjedených kalórii prenesie do výsledného hovädzieho mäsa len 3% kalórii a 5% bielkovín. Krmivo pre tieto zvieratá je ale treba niekde vypestovať, následkom čoho tak plocha pre pestovanie krmiva pre hospodárske zvieratá zaberá až jednu tretinu všetkej ornej pôdy na svete. Živočíšna výroba tak medzi nás a rastlinnú stravu vkladá jeden vysoko neefektívny článok, ktorý zo všetkých spotrebovaných zdrojov do konečného živočíšneho výrobku prensie iba zlomok živín a energie.

Kam to všetko smeruje?

Problém tým však ešte vôbec nekončí. V rozvojových krajinách stúpa dopyt po živočíšnych výrobkoch raketovým tempom a odhaduje sa, že do roku 2050 sa len spotreba mäsa zdvojnásobí, v porovnaní s rokom 2000. Spolu s ňou však budú primerane rásť aj dopady na životné prostredie.

Odpoveďou na tento problém je jednoducho znižovanie spotreby živočíšnych výrobkov až po ich úplné vyradenie. Poľnohospodárstvo jednoducho nedokáže vyprodukovať dostatok živočíšnych výrobkov bez toho, aby nezničilo aj tie posledné zbytky prírody. Sú si toho vedomé aj spomínané inštitúcie ako OSN. Tá vo svojej správe z roku 2010 dospela k jasným záverom:

Očakáva sa že dopady poľnohospodárstva zásadne narastú kvôli rastu populácie, ktorý navýši spotrebu živočíšnych výrobkov. Zásadná redukcia týchto dopadov by bola možná jedine pri zásadnej celosvetovej zmene stravovacích návykov s odklonom od živočíšnych výrobkov. (Program na ochranu životného prostredia OSN, 2010)

Alarmujúce správy prinášajú aj výskumy, ktoré predpovedajú kolaps svetových oceánov do roku 2048 alebo nereálnosť dodržania cieľov spomalovania klimatických zmien bez výraznej redukcie spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov.

Riešenie na tanieri

Závery výskumov a OSN hovoria celkom jasne, že bez vyraďovania živočíšnych výrobkov z nášho jedálnička, to jednoducho ďalej nepôjde. Práve z tohto dôvodu má téma nášho stravovania svoje kľúčové miesto v rámci dnešného Dňa Zeme. Vyradením živočíšnych výrobkov zo svojho jedálnička dokážeme obratom prispieť k spomaleniu či rovno zastaveniu klimatických zmien. Každý deň totiž prechodom na vegánsku stravu dokážeme ušetriť až 4,3 kilogramu emisií skleníkových plynov, tisícky litrov vody, spomaliť výrub lesov a dažďových pralesov vďaka 5-násobne nižším nárokom vegánskej stravy na pôdu a dokážeme odvrátiť kolaps oceánskych ekosystémov. To sú rozhodne výsledky, ktoré stoja za prehodnotenie nášho jedálnička.

Je najvyšší čas, aby sme začali prehodnocovať, či nám mäso na tanieri naozaj stojí za zničenie planéty, alebo sa rozhodneme sústo po súste budovať svet, ktorý bude udržateľný a ohľaduplný. Je čas rozhodnúť sa myslieť na budúcnosť a vyradiť zo svojho jedálnička živočíšne výrobky ako mäso, mlieko, vajcia či syry, ktoré neúmerne zaťažujú našu planétu. Svoje rozhodnutia o budúcnosti planéty robíme každý deň pri každom svojom jedle. Začnime robiť správne rozhodnutia. Začnime jesť pre lepší svet!


Článok vznikol v rámci kampane Jem pre lepší svet, ktorú realizuje OZ VEGÁNSKE HODY. Pre viac informácií navštívte naše stránky www.veganskehody.sk, príďte osláviť deň Zeme v Bratislave, alebo si pozrite dokumentárny film Cowspiracy online, len za jeden dolár.

logo-banner3

ZDIEĽAŤ