Rozsiahle polia potrebné na nasýtenie našej potreby mäsa ničia planétu

Podľa správy Svetového fondu na ochranu divočiny (WWF) je 60% celosvetovej straty biodiverzity zapríčinených mäsitou stravou, ktorá vytvára obrovský nápor na prírodné zdroje Zeme.

Povôdný článok od Rebecca Smithers publikovaný 5.10.2017 v The Guardian pod názvom Vast animal-feed crops to satisfy our meat needs are destroying planet preložila Paulína Kožuchová. Foto: Maurilio Cheli/AP

Nová správa varovala, že pretrvávajúci celosvetový dopyt po mäse má ničivé dopady na životné prostredie, spôsobené výrobou krmiva pre zvieratá z poľnohospodárskych plodín.

Podľa štúdie ochranárskej organizácie WWF, obrovský rozsah pestovania plodín, napríklad sóje, na kŕmenie kuriat, prasiat a iných zvierat spôsobuje obrovskú záťaž na prírodné zdroje, čo vedie k rozsiahlej strate pôdy a živočíšnych druhov..

Intenzívny a priemyselný chov zvierat tiež vedie k menej výživnej strave, odhaľuje štúdia a zdôrazňuje, že šesť intenzívne chovaných kurčiat má dnes rovnaké množstvo omega-3 mastných kyselín ako malo jedno kurča v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Štúdia s názvom Appetite for Destruction bola zverejnená 5. októbra na Konferencii o vymieraní druhov a chove hospodárskych zvierat v Londýne, v spolupráci s hnutím Compassion in World Farming (CIFW), a varuje pred obrovským množstvám pôdy potrebnej na pestovanie plodín používaných na kŕmenie zvierat a pričom poukazuje na niektoré z najzraniteľnejších oblastí sveta, ako sú Amazonský prales, Konžská kotlina a Himaláje.

Štúdia i konferencia prichádzajú v čase veľmi znepokojujúcich odhalení o priemyselnom poľnohospodárstve. Minulý týždeň vyšetrovanie vedené spoločnosťami Guardian a ITV ukázalo napríklad, že zamestnanci kuracej farmy v Spojenom kráľovstve nedodržiavajú dôležité bezpečnostné a hygienické predpisy.

Sója bohatá na bielkoviny sa teraz vyrába v takých obrovských množstvách, že jej priemerný Európan spotrebuje približne 61 kilogramov ročne, z veľkej časti nepriamo tým, že konzumuje živočíšne produkty, ako sú napríklad kuracie a bravčové mäso, losos, syr, mlieko a vajcia.

V roku 2010 britský živočíšny priemysel potreboval na výrobu sóje používanej na krm zvierat plochu veľkosti Yorkshiru. Ak však bude celosvetový dopyt po mäse narastať podľa očakávaní, podľa výsledkov výskumu by sa produkcia sóje potrebovala do roku 2050 zvýšiť o takmer 80%.

“Svet konzumuje viac živočíšnych bielkovín, než potrebuje, a to má ničivý účinok na voľne žijúce živočíchy,” povedal Duncan Williamson, manažér pre potravinovú politiku organizácie WWF. “Ohromujúcich 60% celosvetovej straty biodiverzity je zapríčinených potravinami, ktoré jeme. Vieme, že mnohí ľudia si uvedomujú, že mäsová strava má vplyv na vodu a pôdu a spôsobuje aj emisie skleníkových plynov, ale len málo ľudí vie, že najväčším problémom sú krmné plodiny, ktoré zvieratá konzumujú.”

Najväčším spotrebiteľom krmných plodín je hydina: kurčatá, morky, husy, kačice a perličky sa na Zemi nachádzajú v množstve 23 miliárd kusov – teda viac ako tri na jedného človeka. Druhým najväčším spotrebiteľom krmiva bolo v roku 2009 odvetvie chovu ošípaných (30% krmiva).

V Spojenom kráľovstve je bravčové mäso druhým obľúbeným mäsom po kurati, pričom každý človek v roku 2015 zjedol priemerne 25 kg za rok – to predstavuje takmer celý odporúčaný ročný príjem mäsa celkovo. Zásady zdravej výživy odporúčajú konzumovať 45-55 gramov bielkovín denne, avšak priemerná denná spotreba v Spojenom kráľovstve je 64-88 gramov, z čoho 37% tvorí mäso a mäsové výrobky.

Páčil sa vám tento článok? Zvážte prosím podporu našej práce a pridajte sa medzi našich podporovateľov a podporovateľky ešte dnes!